^ Back to Top
facebook

Hlavná stránka

Slovenský betlehem

Slovensko, krajina v strede Európy, ohraničená riekami Dunaj, Morava, Ipeľ a na severe vencom pohorí Karpát, je vlasťou Slovákov, ktorí tu žijú už od 4. storočia. 
Slováci prijali kresťanstvo už v 9. storočí a udržali si ho po celé generácie. Budovali hradiská a osady, obrábali pôdu a chovali dobytok. Neskôr vystavili mestá, hrady, kostoly i honosné meštianske domy. Ale väčšina obyvateľov žila na vidieku v chudobných drevených domoch, kde si po stáročia uchovávala svoje zvyky a obyčaje. Obraz práve takéhoto Slovenska, jeho prírodných krás, stavieb, ale najmä práce i zábavy jeho obyvateľov nájdeme na monumentálnom rezbárskom diele Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej. 

Je to obdivuhodné dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc, ktoré nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. 
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a iné. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.

Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus zo svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, zabávajú. 
Slovenský Betlehem je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka. Dielo je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje. 


Prvý, kto prišiel s myšlienkou vytvoriť Slovenský Betlehem ako stálu súčasť pútnického miesta Rajecká Lesná, bol kňaz Vojtech Valent, ktorého podporil bývali správca farnosti Alexander Klabnik. O realizáciu a výstavbu budovy a inštalácie Slovenského Betlehema do nej sa zaslúžil súčasný správca farnosti Pavol ŠadlákBudovu projektoval Ing. Stanislav Machovčák zo Staškova. Stavebné práce sa realizovali vďaka pomoci obyvateľov celej obce, ale i okolia. 
Slávnostné verejné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá časť – oblasť Stredoslovenského kraja. Oblasť Západoslovenského kraja bola inštalovaná v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja sa dielo skompletizovalo. 
Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je aj Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako Brieštenský, Veselý, Bača.

 

Základný kameň pre budovu, v ktorej je umiestnený Slovenský Betlehem a Galéria rezbárov, požehnal dňa 29. januára 1995, nitriansky pomocný biskup Mons. František Rábek.
Stredné a východné Slovensko požehnal J. E. kardinál Ján Chryzostom Korec a západné Slovensko požehnal Doc. Anton Hlinka, SDBBudova nesie názov „Dom Božieho narodenia“.
Súčasťou tejto budovy sú aj spovednice, ktoré sa využívajú počas púte na slávnosť Najsvätejšej Trojice a Narodenia Panny Márie. Preto aj pôvodný názov tejto budovy bol „Dom Božieho milosrdenstva“. Na čelnej stene sa nachádza freska Panny Márie od tunajšieho rodáka Jána Šimuna.
Na rohu tejto budovy, smerom k Základnej škole je socha Panny Márie – Pomocnice kresťanov. Kameň na budovu je privezený z Moravy zo Sliezska.