Sa narodil 15. 7. 1920 v Borskom Petre, býval v obci Šuja pri Rajci a potom v Rajeckých Tepliciach, kde 5. 4. 2005 aj zomrel.

Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci mal Jozef Pekara už od detstva. Neboli to len okolité lesy a rezbárske prostredie, ktoré by mohli byť profesijnou cestou tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján sa vyučil ako rezbár. On sám dostal dláta ako desaťročný ... Šiel do učenia k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (* 1879 - † 1956). Podľa jeho možných žiadostí, ale aj rozvinutých nákupných možností tvoril Jozef Pekara návrhy v ľudovo-umeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rezbárskych výrobkov na základe požiadaviek architektov, výtvarníkov a trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom tolerovaná, mohla byť povestným ALE, a navyše dodatkom… Po odchode na dôchodok sa majster našiel v plnom rozsahu. Malo by byť dielo, kde budú ďalšie úspešné skúsenosti, ktoré budú reprezentatívne – SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 pustil do výroby diela. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Zo slov Jozefa Pekaru: Myšlienka možného betlehema, kde by som biblické výjavy a exotickú krajinu nahradil výjavmi z minulých rokov Slovenska, ma prenasledovala už viac rokov vo výrobnom družstve Rezbár v Rajci. Keď som sa dostal na zaslúžený odpočinok, tak som mal čas rozmýšľať nad tým. Pustiť sa do tejto práce znamenalo veľké riziko, ale veľmi som túžil betlehem dokončiť. Pätnásť rokov som premýšľal, stružlikal, projektoval. Aj pochybnosti sa ma občas chytali.  Ale keď som spravil strednú časť s majestátnym Kriváňom, mohlo sa to stať symbolom krásy Slovenska. Podobný betlehem je možné vidieť v Terchovej, ale ten je veľmi maličký a ja som nechcel opakovať.

Pôvodne som uvažoval len o zachytení stredného a severného Slovenska. V mojej myšlienke slovenského betlehema ma podporoval dôstojný pán Vojtech Valent. Sľúbil, že zoženie financie na budovu domu, kde bude umiestnený. Trval na tom, aby bolo možné zachytiť celé Slovensko. To, čo vidia návštevníci, je vlastne jeho zásluha. Bol prvým, kto prišiel s myšlienkou vytvoriť Slovenský Betlehem ako stálu súčasť pútnického miesta Rajecká Lesná. Nadchol pre tú myšlienku nielen svojho staršieho spolužiaka Alexandra Klabníka, ale aj kanonika Pavla Šadláka. Otec Valent sa, bohužiaľ, už nedožil vysviacky betlehemu, ktorý bol jeho snom. Je to veľká škoda, je to jeho zásluha. Ja som zažil v živote veľa krásnych chvíľ, spomína si starý majster. Ak si myslíte, že je to rodinná udalosť, ako je narodenie dieťaťa, mojou najsilnejšou skúsenosťou je práve posviacka. Zrazu som i ja videl betlehem inak ako veriaci. Neviem vyjadriť presne, čo som cítil, to sa vari ani nedá opísať. Ale bolo to veľmi emotívne, zvlášť silné. Bol som vari po prvý raz spokojný sám so sebou. Podobné dielo v Európe neexistuje. Toto dielo je veľmi vzácne tým, že ide o národne motivované dielo. Okrem opisu krajiny jetam aj práca valachov a baču, i medveď, ktorý kradne ovce. Jedna stráň je pokrytá ovcami.

V maličkej dielničke sa rodili jednotlivé figúrky a projektoval sa celkový plán. Kým všetky domy mali tmavé okná, v majstrovom dome svietila maličká žiarovka dlho do noci. Bolo treba vyriešiť veľa zdanlivých maličkostí, napríklad prevody jednotlivých vyrezávaných postavičiek.

Vyrezať jednu figúrku mi trvalo asi tri dni. Ak sa však figúrka mala pohybovať, to už bolo čosi iné. Musel som jej urobiť pohyblivé ruky, či nohy, a tak som neraz kľačal, aby som zistil, aké pohyby má napríklad drevorubač pri pílení dreva. Podľa toho som robil pevné telo a osobitne pohyblivé ruky. Takáto postavička mi trvala aj týždeň. Problém som mal aj s prevodmi a tempom pohybov. Chlapi na gátri navaľujú drevo pomalšie, ako ho pília. Aj terchovskí muzikanti hrajú na husličkách tie naše krásne slovenské pesničky rezko, ale harmonikár musí ťahať mechy v menšom rytme.

Jeden z prvých oficiálnych hostí, ktorí videli betlehem ešte v majstrovej dielničke úplne hotový, bol Ján Chryzostom kardinál Korec. Oči mu behali z jednej postavičky na druhú a zastavili sa mu na postavách dvoch deduškov, ktorí sedia pod jabloňou. - Toto je naše Slovensko tak, ako ho vidíte vy. Ľuďom sa to bude páčiť. Je to veľmi krásne. Ale najviac závidím tým dvom...

Slovenský Betlehem vzbudil záujem už od začiatku prevádzky. Prichádzali a prichádzajú návštevníci zo všetkých častí Slovenska. Medzi zahraničnými návštevníkmi prevládajú zájazdy zo susedných Čiech, Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka... Toto unikátne dielo navštívili aj veľvyslanci z Japonska, Kanady, z Izraela a mnohý iný ľudia z celého sveta. Z najznámejších osobností Slovenska je manželka bývalého prezidenta Emília Kováčová, bývali prezidenti Rudolf Šuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska, mnohý cirkevný predstavitelia, Jozef kardinál Tomko, predstavitelia Matice Slovenskej, osobnosti ľudí z kultúrneho života z domova i zo zahraničia. V zárezoch rezbárskeho nožíka je skrytá láska.