Slovenský Betlehem Rajecká Lesná - Oficiálne stránky

Majster Jozef Pekara sa narodil 15. 7. 1920 v Šuji. Už v predškolsom veku mu najväčšiu radosť urobil kus čistého papiera. Vtedy kreslil od rána do večera.

Keď mal asi 8 - 9 rokov, zistil, že zo žltej tehliarskej hliny sa dá dobre modelovať, modeloval rôzne zvieratká, prírodu, listy stromov a všetko, čo ho napadlo.

Neskôr pociťoval vážny záujem nahliadnuť do umenia. Po skončení meštianskej školy sa rozhodol požiadať rezbárskeho majstra Jozefa Brieštenského v Rajci, aby ho zobral do učenia. Po určitom preverení mu majster oznámil, že môže nastúpiť. Tak ako každý najmladší učeň, aj on musel robiť rôzne posluhovačské práce, nie však dlho. Rezbárstvo ho natoľko zaujalo, že svojvoľne zostával po pracovnej dobe v dielni a zasahoval dlátom do jednoduchých prác. Raz ho majster pristihol, čakal že ho pokarhá, no zistil aký je vňom talent a od vtedy mu začal pridelovať jednoduché práce s dlátom. Takto sa postupne zdokonaľoval až na úroveň reliéfnej a sochárskej práce.

V treťom ročníku mal jeho majster odvahu prideliť mu veľmi náročnú prácu, bola to socha sv. Jozefa v životnej veľkosti. Práca sa mu veľmi vydarila, o čom sa s veľkým uznaním vyjadril aj sám majster. To, že to zvládol k spokojnosti všetkých, že mal veľky záujem v detskom veku o modelovanie.

Po založení ľudovoumeleckého družstva REZBÁR v Rajci, ho predstavenstvo družstva poverilo prácou vývojového pracovníka. Navrhoval nové vzory pamiatkových a darčekových predmetov, podľa týchto vzorov potom majstri rezbári vyrábali veľké série pre odberateľov. Práca sa mu darila, čoho dôkazom bolo to, že v roku 1968 mu prezident Svoboda udelil štátne vyznamenanie "Rád práce". Vo funkcii návrhara zotrval až do dôchodku.

Krátko pred dôchodkom rozmýšľal o tom, čo bude robiť, keď sa stane pánom svojho času. Veľmi nesmelo a aj s oprávnenou obavou začal uskutočňovať svoju dávnu myšlienku urobiť pohyblivý betlehem. Pustiť sa do tak náročnej práce bez akýchkoľvek poznatkov bola skutočne odvaha. pocítil to hňeď v začiatkoch. Neistota išla s majstrom ďalej, avšak chuť a nádej nikdy nestrácal. Pôvodne sa chcel zamerať iba na oblasť stredného Slovenska. Raz ho navštívil pán farár Valent a ten ho prehováral, aby v tomto diele bolo zachytené celé Slovensko. Veľmi ťažko sa rozhodoval, ale už po nadobudnutej praxi sa dal majster Pekara prehovoriť a nikdy to neľutoval.

Po páde komunizmu sa na Slovensko dostalo veľa zahraničných turistov zo západu. Veľa z nich navštívilo aj Rajecké Teplice. Dozvedeli sa že majster pracuje na takomto veľkolepom diele. Mnohí z nich ho aj navštívili a prejavovali veľký záujem o kúpu tohto značne rozpracovaného diela, on im však nič nesľuboval. V tomto období ho navštívil p. dekan Pavol Šadlák z Rajeckej Lesnej a oznámil, že ma veľký záujem o toto dielo, a že dá postaviť preň osobitnú budovu Dom Božieho milosrdenstva.

To majstra veľmi potešilo, hlavne že jeho veľkolepe dielo zostane na Slovensku, a ešte naviac v Rajeckej doline v blízkosti jeho bydliska. A tak sa stal tento šťastný návrh p. kanoníka P. Šadláka skutočnosťou.

Majster Jozef Pekara, mal veľke obavy že či sa dožije dokončenia Slovenského Betlehema. Pán boh mu dal možnosť sa dožiť aj piateho výročia jeho odhalenia. Dňa 5. apríla dokončil svoju pozemskú púť v Rajeckých Tepliciach, kde je aj pochovaný.