^ Back to Top
facebook

Jozef Pekara

Sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a  neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj  zomrel. 

pekara 1Výber profesie nebol náhodný.  Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef  Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy  a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesijnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj  rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom  v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebzárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem.

Zo slov Jozefa Pekaru: Myšlienku urobiť betlehem, kde by som biblické výjavy a exotickú krajinu nahradil výjavmi z nedávnej minulosti Slovenska ma prenasledovala ešte keď som pracoval vo výrobnom družstve Rezbár v Rajci. A keď som sa dostal na zaslúžený odpočinok, tak som voľný čas potreboval i tak niečím naplniť. Pustiť sa do tejto práce znamenalo veľké riziko, pretože som veľmi túžil betlehem dokončiť. Pätnásť rokov som premýšľal, stružlikal, projektoval. 

Aj pochybnosti ma občas chytali. Ale keď som spravil strednú časť s majestátnym Kriváňom, symbolom nášho krásneho Slovenska, tak sa mi začala práca dariť. Nemal som ani kde čosi podobné odpozorovať, pretože všetky betlehemy sú presnými kópiami betlehemskej krajiny. Podobný betlehem je napríklad v Terchovej, ale ten je veľmi maličký a ja som sa nechcel opakovať. 
Pôvodne som uvažoval len o zachytení stredného a severného Slovenska. V mojej myšlienke slovenského betlehema ma podporoval dôstojný pán Vojtech Valent. On sa aj podujal financovať stavbu domu, kde je umiestnený. Trval však na tom, aby bolo na ňom zachytené celé Slovensko, takže to, čo vidia návštevníci, je vlastne jeho zásluha. Otec Valent sa, bohužiaľ, už vysviacky betlehemu, ktorý bol jeho snom, nedožil. Je to veľká škoda, pretože to bola jeho zásluha. Ja som zažil v živote veľa krásnych chvíľ, spomína si starý majster. Ak si však odmyslím tie rodinné, napríklad sobáš, či narodenie detí, tak určite je mojím najsilnejším zážitkom práve táto vysviacka. Zrazu som aj ja videl betlehem inak ako v dobe, keď som na ňom len pracoval. Neviem vyjadriť presne, čo som cítil, to sa vari ani opísať nedá. Ale bolo to veľmi emotívne, veľmi silné. Bol som vari po prvý raz spokojný sám so sebou. Podľa dostupných prameňov podobný vyrezávaný betlehem v Európe neexistuje. Filigránske dielo je o to vzácnejšie, že ide o národne motivované dielo. Ťažko je opisovať jednotlivé diely, staré remeslá, drevorubačov, debnárov, rezbárov, obuvníkov, ženy pri práci na poli, kolísajúce dieťatko aj pri okopávaní zemiakov. Je tam aj práca valachov a baču, i medveď, ktorý kradne ovce. Ovcami je pokrytá jedna stráň.

V maličkej dielničke sa rodili jednotlivé figúrky a projektoval sa celkový plán. Kým všetky domy mali tmavé okná, v majstrovom dome svietila maličká žiarovka dlho do noci. Bolo treba vyriešiť veľa zdanlivých maličkostí, napríklad prevody jednotlivých vyrezávaných postavičiek.

Vyrezať pevnú figúrku mi trvalo asi tri dni. Ak sa však figúrka mala pohybovať, to už bolo čosi iné. Musel som jej urobiť pohyblivé ruky, či nohy, a tak som neraz kľačal, aby som zistil, aké pohyby má napríklad drevorubač pri pílení dreva. Podľa toho som robil pevné telo a osobitne pohyblivé ruky. Takáto postavička mi trvala aj týždeň. Problém som mal aj s prevodmi a tempom pohybov. Chlapi na gátri navaľujú drevo pomalšie, ako ho pília. Aj terchovskí muzikanti hrajú na husličkách tie naše krásne slovenské pesničky rezko, ale harmonikár musí ťahať mechy v menšom rytme.

Jeden z prvých oficiálnych hostí, ktorí videli betlehem ešte v majstrovej dielničke úplne hotový, bol Ján Chryzostom kardinál Korec. Oči mu behali z jednej postavičky na druhú a zastavili sa mu na postavách dvoch deduškov, ktorí sedia pod jabloňou. 
- Toto je naše Slovensko tak, ako ho vidíte vy. Ľuďom sa bude páčiť. Je veľmi krásne. Ale najviac závidím tým dvom...

Slovenský Betlehem vzbudil už v prvých mesiacoch prevádzky veľký záujem. Prichádzali návštevníci zo všetkých oblastí Slovenska. Medzi zahraničnými návštevníkmi prevládajú zájazdy z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Poľska. Toto unikátne dielo navštívili aj veľvyslankyne Japonska, Kanady i turisti z Jeruzalema. Z najznámejších osobností Slovenska môžeme spomenúť manželku bývalého prezidenta Emíliu Kováčovú, predstaviteľov Matice Slovenskej, osobnosti verejného, kultúrneho života z domova a zo zahraničia.

V každom záreze rezbárskeho nožíka je skrytá láska Jozefa Pekaru nielen k svojej práci, ale aj k vlasti, ktorú vidí svojimi očami.